Vysielanie bez súhlasu pôvodného vysielateľa

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a
členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa:
UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 36, Bratislava, IČO: 35 971 967, proti
odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o
opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/22/2012 zo dňa 24. apríla 2012,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/22/2012 zo dňa 24. apríla 2012, p o t v r
d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 66 Eur do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. RP/22/2012 zo dňa 24. apríla 2012, vydaným v správnom konaní č. 509PLO/O-6474/2011, č. 136-PLO/O-1335/2012 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o
vysielaní a retransmisii v platnom znení (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z., alebo zákon o vysielaní a
retransmisii) rozhodla o tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č.
308/2000 Z. z. tým, že od 2. novembra 2011 do 1. januára 2012 poskytoval retransmisiu programovej
služby Prima, od 15. decembra 2009 poskytuje retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2 a ČT24,
od 1. apríla 2011 poskytuje retransmisiu programových služieb Nova, Nova Cinema, Prima Cool, Prima
Love a TV Barandov, od 1. januára 2012 poskytuje retransmisiu programovej služby Prima family bez
súhlasu ich pôvodných vysielateľov, za čo mu uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.
308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo
výške 100 EUR. Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona č.308/2000 Z. z. „Uložením sankcie
nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila" a v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta
splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet
uvedený v rozhodnutí.
Proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne v zákonnej lehote podal opravný prostriedok
navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), z
dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. (ust. § 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p.) a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu
poukazom na ust. § 250j O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V súvislosti so svojou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia a námietky nedostatočne
zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca
nesprávne právne posúdil aplikáciu znaleckého posudku v rámci správneho konania, v ktorom bol
znalecký posudok vypracovaný znalkyňou pre odbor Elektrotechnika, odvetvie Elektronické
komunikácie zaevidovanou v zozname znalcov pod č. 914 240, a tým, že odporca neprijal závery
znalkyne, nemohol podľa názoru navrhovateľa dospieť k správnym právnym záverom. Skonštatoval, že
hoci odporca nespochybnil technické závery posudku ako také, spochybnil ich charakter, nakoľko sa
domnieva, že sa jedná o právne závery a nie technické teda odborné, pričom túto argumentáciu
odporcu považuje za značne účelovú, ničím nepodloženú zakladajúca dôvod na spochybnenie
objektívnosti rozhodnutia. Poukázaním na zásadu materiálnej pravdy navrhovateľ uviedol, že hoci
odporca rozhodoval na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícií bolo jeho základnou povinnosťou
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stav u veci a teda pokiaľ nesúhlasil so závermi znalkyne
uvedenými v znaleckom posudku mal požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku a nemal sa

poukazom na ust. § 250j O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V súvislosti so svojou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia a námietky nedostatočne
zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca
nesprávne právne posúdil aplikáciu znaleckého posudku v rámci správneho konania, v ktorom bol
znalecký posudok vypracovaný znalkyňou pre odbor Elektrotechnika, odvetvie Elektronické
komunikácie zaevidovanou v zozname znalcov pod č. 914 240, a tým, že odporca neprijal závery
znalkyne, nemohol podľa názoru navrhovateľa dospieť k správnym právnym záverom. Skonštatoval, že
hoci odporca nespochybnil technické závery posudku ako také, spochybnil ich charakter, nakoľko sa
domnieva, že sa jedná o právne závery a nie technické teda odborné, pričom túto argumentáciu
odporcu považuje za značne účelovú, ničím nepodloženú zakladajúca dôvod na spochybnenie
objektívnosti rozhodnutia. Poukázaním na zásadu materiálnej pravdy navrhovateľ uviedol, že hoci
odporca rozhodoval na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícií bolo jeho základnou povinnosťou
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stav u veci a teda pokiaľ nesúhlasil so závermi znalkyne
uvedenými v znaleckom posudku mal požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku a nemal sa
uspokojiť s názorom, že znalkyňa hodnotila právne a nie odborné otázky. Uviedol, že znalkyňa sa v
znaleckom posudku v prvom rade venovala predovšetkým technickým (odborným) otázkam a
pochopiteľne na základe posúdenia technickej vyslovila svoj odborný záver, ktorý je síce podľa odporcu
právnym názorom, ale logicky je len odborným názorom, nakoľko jeho význam spočíva v technickom
tvrdení. Výsledkom technických zistení bola znalkyňa schopná posúdiť, či technické riešenia napĺňajú
definície v zákone o vysielaní a retransmisii a v zákone o digitálnom vysielaní.
K presvedčeniu o
nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti dospel navrhovateľ na základe toho,
že odporca si podľa jeho názoru vo viacerých miestach odôvodnenia rozhodnutia odporuje a taktiež mu
nie je zrejmé prečo odporca nepožiadal iného znalca, keď sa domnieval, že znalkyňa sa zaoberala
právnymi otázkami. Zastáva názor, že aj napriek obsiahlemu rozhodnutiu sa odporca dostatočne
nevysporiadal s právnou argumentáciou navrhovateľa, či už predložením znaleckého posudku ako aj
postupu podľa ust. § 82 ods. 3 v spojení s § 82 ods. 7 zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a
právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len Autorský zákon). Argumentácia
odporcu nemá podľa jeho názoru žiadny logický základ. Skutočnosť, že zmena autorského zákona
nebola premietnutá do zákona o vysielaní je podľa jeho názoru irelevantná, nakoľko zákon o vysielaní
je v tomto znení naďalej platný a účinný.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, k námietke navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia uviedol, že hoci navrhovateľ predložil v správnom konaní znalecký posudok zapísaný pod
poradovým číslom 1/2012 znaleckého denníka č. 1 vypracovaný I.. T. U., U.., znalkyňou pre odbor
Elektrotechnika odvetvie Elektronické komunikácie, znalecký posudok mal dať odpoveď na otázku
navrhovateľa, či je prevádzkovateľom retransmisie programových služieb Nova, Nova Cinema, Prima,
Prima Cool, Prima Love a TV Barandov, teda podľa názoru odporcu žiadal odpoveď na otázku, či je
možné subsumovať konkrétny skutkový stav pod právnu normu obsahujúcu definičné kritéria pre
určenie subjektu, ktorý je prevádzkovateľom retransmisie. Odporca však zastáva názor, že
subsumovanie konkrétnych okolností pod všeobecnú právnu normu je vyhradené orgánu aplikujúceho
právo a nie je možné ho nahradiť znaleckým posudkom. Zistenie, či je navrhovateľ prevádzkovateľom
retransmisie uvedených programov bolo dôležité pre posúdenie, či sa na neho vzťahuje povinnosť
podľa ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z. z. a či možno jej dodržiavanie proti nemu vynucovať.
Posudzovaním definičných kritérií definície prevádzkovateľa retransmisie je možné len na základe
právneho zhodnotenia poskytovania určitej služby a nie na základe technickej analýzy. Z uvedeného
vyplýva, že odporca ani nemôže byť viazaný právnymi závermi v znaleckom posudku, ktorý v rozpore
so zákonom nahrádzal jej rozhodovaciu činnosť, ale hodnotenie, či je naplnená definícia podľa ust. § 3
písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z. nebolo ani len možné vykonať znaleckým dokazovaním, ale jedine
právnym zhodnotením skutkových okolností. Odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa jeho
názoru dostatočne jasne s uvedeným vysporiadal. Poukázal na to, že vykonávanie dôkazov patri
správnemu orgánu za uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správny orgán rozhodne, pokiaľ
je dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie a keďže naplnenie definície podľa ust. § 3 písm. e/
zák. č. 308/2000 Z. z. je právnou otázkou, nebolo možné doplniť dokazovanie o ďalšie technické
poznatky. Odporca zdôraznil, že nespochybňoval technické argumenty znalkyne (napr. nevykonávanie
príjmu v dôsledku nevyužívania potrebného technického zariadenia), avšak ich význam v predmetnom
správnom konaní mohol posúdiť len odporca. V súvislosti s námietkou navrhovateľa o nedostatočne
zistenom skutkovom stave odporca konštatoval, že pre vydanie meritórneho rozhodnutia bolo podstatné
len posúdenie postavenia navrhovateľa z hľadiska naplnenia obsahovej stránky retransmisie a na
takéto posúdenie mal odporca všetky potrebné podklady, preto nemožno prijať argument navrhovateľa
o nedostatočne zistenom skutkovom stave.
K namietnutej nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť z dôvodu nepožiadania o
vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku odporca uviedol, že dôvody boli dostatočne jasne uvedené
v odôvodnení rozhodnutia ako i vo vyjadrení k odvolaniu. Napriek tomu opätovne konštatoval, že
zistenie, či niektorý subjekt je poskytovateľom retransmisie nezávisí od technického zabezpečenia
služby, ale od naplnenia definície podľa ust. § 3 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z., ktorá ja výsostne
právnou definíciou.
Odporca v správnom konaní posudzoval aj poskytovanie programových služieb ČT 1, ČT 2 a ČT24 bez
súhlasu ich pôvodného vysielateľa zaoberajúc sa aj argumentáciou navrhovateľa, že súhlas pôvodného
vysielateľa nie je potrebný vzhľadom na to, že oprávnenie na retransmisiu získal po splnení podmienok
ustanovených v § 82 ods. 3 a 7 autorského zákona, pričom dospel k záveru o tom, že navrhovateľ
poskytuje retransmisiu uvedených programov bez súhlasu ich pôvodného vysielateľa. Vo svojom
vyjadrení k uvedenému odporca uviedol, že postupom podľa § 82 autorského zákona môžu
používatelia predmetov ochrany získať oprávnenie na ich používanie i bez toho, aby sa na jeho
používaní dohodli s organizáciou kolektívnej správy práv. Z § 82 ods. 8 autorského zákona vyplýva, že
ak prevádzkovateľovi retransmisie vznikne podľa § 82 ods. 3 alebo 7 autorského zákona právo použiť
vysielanie programovej služby, doklady o splnení podmienok uvedených v týchto ustanoveniach sú

zistenie, či niektorý subjekt je poskytovateľom retransmisie nezávisí od technického zabezpečenia
služby, ale od naplnenia definície podľa ust. § 3 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z., ktorá ja výsostne
právnou definíciou.
Odporca v správnom konaní posudzoval aj poskytovanie programových služieb ČT 1, ČT 2 a ČT24 bez
súhlasu ich pôvodného vysielateľa zaoberajúc sa aj argumentáciou navrhovateľa, že súhlas pôvodného
vysielateľa nie je potrebný vzhľadom na to, že oprávnenie na retransmisiu získal po splnení podmienok
ustanovených v § 82 ods. 3 a 7 autorského zákona, pričom dospel k záveru o tom, že navrhovateľ
poskytuje retransmisiu uvedených programov bez súhlasu ich pôvodného vysielateľa. Vo svojom
vyjadrení k uvedenému odporca uviedol, že postupom podľa § 82 autorského zákona môžu
používatelia predmetov ochrany získať oprávnenie na ich používanie i bez toho, aby sa na jeho
používaní dohodli s organizáciou kolektívnej správy práv. Z § 82 ods. 8 autorského zákona vyplýva, že
ak prevádzkovateľovi retransmisie vznikne podľa § 82 ods. 3 alebo 7 autorského zákona právo použiť
vysielanie programovej služby, doklady o splnení podmienok uvedených v týchto ustanoveniach sú
inými dokladmi preukazujúcimi uzatvorenie zmluvy s organizáciou kolektívnej správy, ktoré predkladá
alebo ktorými preukazuje splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu. Ako osobitný predpis je v
odkaze uvedený zákon č. 308/2000 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ môže preukázať
splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu s organizáciou kolektívnej správy aj v prípadoch, keď túto zmluvu
uzavretú nemá, a to na základe zákonnej fikcie, podľa ktorej podanie žaloby na súd o určenie obsahu
licenčnej zmluvy a doklad o vytvorení rezervného fondu (§ 82 ods. 3 autorského zákona) alebo doklad o
vytvorení rezervného fondu (§ 82 ods. 7 autorského zákona) je na účely zákona č. 308/2000 Z. z.
dokladom preukazujúcim uzavretie zmluvy s takouto organizáciou. V odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal na vývoj právnej úpravy v tejto oblasti a na skutočnosť, že povinnosť predkladať Rade zmluvy
s organizáciami kolektívnej správy, ktorá bola do 15. decembra 2009 stanovená v § 17 ods. 1 písm. c/
zákona č. 308/2000 Z. z. v znení zákona č. 318/2009 Z. z. bola od 15. decembra 2009 nahradená inou
povinnosťou - predkladať Rade súhlasy pôvodných vysielateľov s retransmisiou ich programových
služieb. Odporca neposudzoval, či možno postupom podľa § 82 ods. 3 (resp. 7) a ods. 8 autorského
zákona nahradiť aj splnenie povinnosti podľa ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. v
aktuálnom znení, nakoľko zistil, že navrhovateľ nepredložil doklady potrebné na preukázanie získania
zákonnej licencie stanovené v § 82 ods. 3 autorského zákona a že nie je zriadená organizácia
kolektívnej správy, ktorá by spravovala majetkové právo vysielateľov udeliť súhlas na káblovú
retransmisiu ich programovej služby. Predložený dodatok č. 1 k rozhodnutiu o zriadení rezervného
fondu podľa ust. § 82 ods. 3 Autorského zákona je irelevantný, hoci má uvedený doklad preukazovať
splnenie podmienok pre uplatnenie zákonnej fikcie podľa § 82 ods. 7 autorského zákona, pretože táto
zákonná licencia platí pre prípady používania povinne kolektívne spravovaných predmetov ochrany
uvedených v § 78 ods. 3 autorského zákona. Keďže majetkové právo vysielateľov udeliť súhlas na
káblovú retransmisiu ich programovej služby nie je povinne kolektívne spravovaným právom, ale
dobrovoľne, je bez právneho významu poukazovanie na splnenie podmienok podľa § 82 ods. 7
autorského zákona. Uviedol, že aby navrhovateľovi vzniklo oprávnenie používať vysielanie vysielateľov
bez potreby získať ich súhlas, musel by preukázať splnenie podmienok podľa § 82 ods. 3 autorského
zákona, teda vytváranie fondu na tento účel a existenciu žaloby o určenie obsahu licenčnej zmluvy
medzi organizáciou kolektívnej správy, ktorá by takéto majetkové právo spravovala a ním. Keďže na
území Slovenskej republiky v čase vedenia správneho konania č. 136-PLO/O-1335/2012 nebola
organizácia kolektívnej správy, ktorá by bola oprávnená spravovať toto majetkové právo vysielateľov
(oprávnenia udelené organizáciám kolektívnej správy práv sú zverejnené na stránke Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky), nemohlo dôjsť ani k splneniu podmienok podľa § 82 ods. 3 autorského
zákona.
Odporca sa domnieva, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na
ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v
ust. § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a
vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, že navrhovateľ
nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a že napadnuté
rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom a navrhol, aby Najvyšší súd SR v súlade s ust. § 250q
ods. 2 O.s.p. rozhodnutie potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Rady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu
predchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l a
nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu č. 509-PLO/O-6474/2011, č. 136-PLO/O-1335/2012, ako aj s obsahom
písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na pojednávaní súdu dňa
19. júna 2013 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o
vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a
retransmisii.
Podľa ust. § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, poslaním rady
je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na
prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí
vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie
právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o
vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a
retransmisii.
Podľa ust. § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, poslaním rady
je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na
prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí
vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie
právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti
vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má
postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a
osobitnými predpismi. 7)
Činnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú
členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a
retransmisiu (ďalej len "kancelária").
Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zák. č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti rady v oblasti
výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov, 7) ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom
audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú
retransmisiu bez oprávnenia,
Podľa ust. § 3 písm. e/, f/ zák. č. 308/2000 Z. z. prevádzkovateľ retransmisie je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť
poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi (ďalej len "užívateľ") bez ohľadu na
to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom
tretej osoby,
Retransmisia je príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania
programovej služby alebo jeho podstatnej časti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou,
uskutočnený elektronickou komunikačnou sieťou 3a)(ďalej len "telekomunikačná sieť"); ak sa
retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných systémov alebo mikrovlnným systémom, je
káblovou retransmisiou,
Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z. z., prevádzkovateľ retransmisie je povinný
poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby,
Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zák. č. 308/2000 Z. z., za porušenie
povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7) rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z, Rada uloží pokutu od 99 eur do 33
193 eur prevádzkovateľovi retransmisie, ak nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a/ až d/
a h/,
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ až d/ zák. č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní
programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní), obsahová služba je služba určená
na príjem verejnosťou, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi, ktorej obsah zostavuje jej
poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na základe
požiadaviek užívateľa, a
a) vo vnímateľnej podobe tento obsah tvoria zvukové, obrazové alebo zvukovo-obrazové komunikáty
alebo štruktúrované textové informácie, najmä televízna programová služba a rozhlasová programová
služba,
b) vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových
komunikátov alebo štruktúrovaných textových informácií, ku ktorým poskytovateľ služby umožňuje
prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru obsahov, najmä audiovizuálna mediálna
služba na požiadanie a elektronický programový sprievodca,
c) vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb podľa písmena a) alebo b), ku
ktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme
súboru služieb, najmä retransmisia programových služieb a multiplex, alebo
d) je ďalším nezmeneným verejným prenosom multiplexu alebo jeho časti poskytovaný inou osobou
ako pôvodným poskytovateľom multiplexu.
Podľa ust. § 4 ods. 9, 10 zák. č. 220/2007 Z. z., obsahovou službou nie je služba, pri
ktorej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť zabezpečuje účastníkovi výlučne

služba,
b) vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových
komunikátov alebo štruktúrovaných textových informácií, ku ktorým poskytovateľ služby umožňuje
prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru obsahov, najmä audiovizuálna mediálna
služba na požiadanie a elektronický programový sprievodca,
c) vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb podľa písmena a) alebo b), ku
ktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme
súboru služieb, najmä retransmisia programových služieb a multiplex, alebo
d) je ďalším nezmeneným verejným prenosom multiplexu alebo jeho časti poskytovaný inou osobou
ako pôvodným poskytovateľom multiplexu.
Podľa ust. § 4 ods. 9, 10 zák. č. 220/2007 Z. z., obsahovou službou nie je služba, pri
ktorej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť zabezpečuje účastníkovi výlučne
pripojenie k službe bez ďalšieho vplyvu tohto poskytovateľa na obsah služby a ponuku obsahu, najmä
hlasová služba a pripojenie k internetu.
Obsahovou službou nie je ani výkon verejnej správy poskytovaný prostredníctvom
komunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia (ďalej len "služby elektronickej verejnej
správy"), ani služba zabezpečujúca prístup k obsahovej službe, najmä distribúcia signálu obsahovej
služby a služba podmieneného prístupu k obsahovej službe; na služby elektronickej verejnej správy sa
primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 6 až 8.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 2 zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom (autorský zákon), účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej len
"kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a
majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového
záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.
Kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré
a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému
záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"),
b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona (§ 50 a 55) alebo
c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a
pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný
prospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým
predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený (odsek 3) alebo je
neúčelný; za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý
nositeľ práva písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto
predmetu do registra predmetov ochrany.
Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich
majetkových práv, ak je dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.
Podľa ust. § 81 ods. 3 zák. č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy zastupuje
nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu
správu bez nároku na zisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať náhradu účelne
vynaložených nákladov.
Podľa ust. § 82 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z., ak sa organizácia kolektívnej správy
nedohodne s používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy, alebo na
uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy s právnickou osobou združujúcou používateľov, ktorou udelí
súhlas na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva podľa tohto zákona (ďalej len
"spravované predmety ochrany"), alebo na uzavretí dohody o primeranej odmene za použitie
predmetov ochrany používateľom, organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba
združujúca používateľov predmetov ochrany môže požadovať, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody
určil súd; 8) súd pri určení obsahu zmluvy alebo dohody prihliadne na druh spravovaného predmetu
ochrany, spôsob a rozsah jeho použitia, čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného
predmetu ochrany, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/.
Podľa ust. § 82 ods. 3 zák. č. 618/2003 Z. z., používateľovi vznikne právo použiť
spravované predmety ochrany za odmenu podľa odseku 5, ak podá žalobu podľa odseku 1 najneskôr v
lehote 60 dní, odkedy zaniklo právo na použitie spravovaných predmetov ochrany alebo odkedy začal
používať spravované predmety ochrany, a preukáže
a) v tejto lehote organizácii kolektívnej správy vznik bankovej záruky 11) za splnenie záväzku
používateľa najmenej vo výške vypočítanej podľa odmeny za použitie predmetov ochrany za 12
mesiacov uvedenej v žalobe podľa odseku 1, alebo
b) organizácii kolektívnej správy, že pravidelne, najmenej raz za tri kalendárne mesiace ukladá
peňažné prostriedky vo výške odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany uvedenej v žalobe
podľa odseku 1 do notárskej úschovy, do úschovy súdu alebo na svoj účet určený výlučne na tento
účel.
Podľa ust. § 82 ods. 7, 8 zák. č. 618/2003 Z. z., ak niektoré z práv podľa § 78 ods. 3 nie
sú v Slovenskej republike spravované žiadnou organizáciou kolektívnej správy, používateľovi vznikne
právo na použitie týchto predmetov ochrany v prípade, ak vytvára rezervný fond na úhradu odmeny za
ich použitie; používateľ nie je povinný vytvárať rezervný fond na úhradu odmeny za použitie predmetov
ochrany, od ktorého uplynuli aspoň tri roky. Ustanovenie odseku 5 sa použije primerane.
Ak používateľovi vznikne podľa odseku 3 alebo odseku 7 právo použiť predmety ochrany,
doklady o splnení podmienok uvedených v týchto ustanoveniach sú inými dokladmi preukazujúcimi

mesiacov uvedenej v žalobe podľa odseku 1, alebo
b) organizácii kolektívnej správy, že pravidelne, najmenej raz za tri kalendárne mesiace ukladá
peňažné prostriedky vo výške odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany uvedenej v žalobe
podľa odseku 1 do notárskej úschovy, do úschovy súdu alebo na svoj účet určený výlučne na tento
účel.
Podľa ust. § 82 ods. 7, 8 zák. č. 618/2003 Z. z., ak niektoré z práv podľa § 78 ods. 3 nie
sú v Slovenskej republike spravované žiadnou organizáciou kolektívnej správy, používateľovi vznikne
právo na použitie týchto predmetov ochrany v prípade, ak vytvára rezervný fond na úhradu odmeny za
ich použitie; používateľ nie je povinný vytvárať rezervný fond na úhradu odmeny za použitie predmetov
ochrany, od ktorého uplynuli aspoň tri roky. Ustanovenie odseku 5 sa použije primerane.
Ak používateľovi vznikne podľa odseku 3 alebo odseku 7 právo použiť predmety ochrany,
doklady o splnení podmienok uvedených v týchto ustanoveniach sú inými dokladmi preukazujúcimi
uzatvorenie zmluvy s organizáciou kolektívnej správy, ktoré predkladá alebo ktorými preukazuje
splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu. 12) (§ 16 písm. f/), § 17 ods. 1 písm. c/, § 46 ods. 2
písm. d/, § 57 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.
195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.)
Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.
Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne
orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány
dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z
jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov
konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie
správneho konania č. 136-PLO/O-1335/2012 vo veci možného porušenia ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák.
č. 308/2000 Z. z. v súvislostí s možným poskytovaním retransmisie programových služieb Prima family,
ČT1, ČT2 a ČT24 bez súhlasu ich pôvodných vysielateľov a začatie správneho konania č. 509-PLO/O6474/2011 vo veci možného porušenia povinností podľa ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z. z.
v súvislosti s možným poskytovaním retransmisie programových služieb Nova, Nova Cinema, Prima
Love, Prima Cool, TV Barrandov a Prima bez súhlasu ich pôvodných vysielateľov. V uvedenom konaní
bol navrhovateľom predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou I.. T. U., U.. č. 1/2012 vo veci
posúdenia, či spoločnosť UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. - navrhovateľ je poskytovateľom
retransmisie programovej služby, ktoré sú predmetom správneho konania.
Odporca vydal dňa 24. apríla 2012 rozhodnutie č. RP/22/2012, ktorým rozhodol, že navrhovateľ ako
prevádzkovateľ retransmisie č. TKR/254 porušil povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č.
308/2000 Z. z. tým, od 2. novembra 2011 do 1. januára 2012 poskytoval retransmisiu programovej
služby Prima, od 15. decembra 2009 poskytuje retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2 a ČT24,
od 1.4.2011 poskytuje retransmisiu programových služieb Nova, Nova Cinema, Prima Cool, Prima Love
a TV Barandov, od 1. januára 2012 poskytuje retransmisiu programovej služby Prima family, bez
súhlasu ich pôvodných vysielateľov, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z.
z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. vo výške 100 Eur.
Rada rozhodla v obidvoch správnych konaniach jedným rozhodnutím, vzhľadom na totožnosť v osobe
účastníka konania, totožnosť v povinnosti, ktorej porušenie sa preskúmavalo, časové súvislosti pri
poskytovaní retransmisie jednotlivých programových služieb ako i preto, že to bolo v súlade so zásadou
hospodárnosti konania a v prospech účastníka konania. Voči uvedenému rozhodnutiu podal
navrhovateľ odvolanie, ktoré je predmetom konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l až 250s) je posudzovať, či správny orgán vecne

služby Prima, od 15. decembra 2009 poskytuje retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2 a ČT24,
od 1.4.2011 poskytuje retransmisiu programových služieb Nova, Nova Cinema, Prima Cool, Prima Love
a TV Barandov, od 1. januára 2012 poskytuje retransmisiu programovej služby Prima family, bez
súhlasu ich pôvodných vysielateľov, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z.
z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. vo výške 100 Eur.
Rada rozhodla v obidvoch správnych konaniach jedným rozhodnutím, vzhľadom na totožnosť v osobe
účastníka konania, totožnosť v povinnosti, ktorej porušenie sa preskúmavalo, časové súvislosti pri
poskytovaní retransmisie jednotlivých programových služieb ako i preto, že to bolo v súlade so zásadou
hospodárnosti konania a v prospech účastníka konania. Voči uvedenému rozhodnutiu podal
navrhovateľ odvolanie, ktoré je predmetom konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l až 250s) je posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom
prostriedku, pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1
O.s.p.).
V predmetných správnych konaniach nebol zistený skutočný stav sporný a teda nebolo medzi
účastníkmi sporné, že programové služby Nova, Nova Cinema, Prima, Prima Cool, Prima Love a TV
Barandov (ich signál) sa nachádzajú v elektronických komunikačných sieťach účastníka konania a že
jeho abonenti môžu tieto programové služby prijímať.
V súvislosti s uvedenými programovými službami, však ostalo medzi účastníkmi sporné, právne
posúdenie otázky, či je navrhovateľ prevádzkovateľom retransmisie. Odporca v rámci správneho
konania dospel k záveru o tom, že navrhovateľ poskytuje retransmisiu vyššie uvedených programových
služieb ako obsahovú službu koncovým užívateľom vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú
zodpovednosť a nevykonáva iba distribúciu signálu predmetných programových služieb, tak ako
argumentoval navrhovateľ.
Navrhovateľ v prvom rade vo svojom odvolaní namietal, že správny orgán nedostatočne zistil skutočný
stav vychádzajúc z toho, že pokiaľ odporca nesúhlasil so závermi znalkyne uvedenými v znaleckom
posudku mal požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku a nie sa uspokojiť s názorom, že znalkyňa
hodnotila právne a nie odborné otázky. V predmetnom správnom konaní predložil navrhovateľ ako
dôkaz znalecký posudok č. 1/2012 vypracovaný znalkyňou I.. T. U. U.., ktorú požiadal o zodpovedanie
otázky, či je navrhovateľ poskytovateľ retransmisie pre programové služby, ktoré sú predmetom
správneho konania, vedeného Radou pre vysielanie a retransmisiu č. 509/PLO/O-6474/2011 t. j. pre
programové služby Nova, Nova Cinema, Prima Love, Prima Cool, TV Barrandov a Prima. Odporca v
odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že otázka ktorú navrhovateľ položil znalkyni nesmeruje k
skutkovým zisteniam, na ktorých posúdenie sú potrebné odborné znalosti z oblasti elektronických
komunikácií, ale k subsumovaniu konkrétnej činnosti pod ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii
a s tým súvisiacim výkladom príslušných ustanovení citovaného zákona v procese ich aplikácie.
Poukázaním na zásadu materiálnej pravdy navrhovateľ zdôraznil povinnosť odporcu vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, pretože
odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zrozumiteľne zdôvodnil závery, ktoré ho viedli k
tomu, aby navrhovateľom predložený znalecký posudok neprijal ako dôkaz v predmetnej veci. Zásada
materiálnej pravdy vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a
zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Zisťovanie podkladov je proces poznávací, ktorého
výsledkom je zistenie skutočného stavu, ktorý slúži ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Zisťovanie
podkladov zahŕňa i dokazovanie ako také, kedy je účastník oprávnený navrhovať vykonanie dôkazu,
správny orgán však nie je takýmto návrhom viazaný. Vykonávanie dôkazov správny poriadok priznáva
správnemu orgánu. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj
výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s
jeho právomocou danou mu zákonom. Tým, že správny orgán nevykonal dôkaz nariadeným
znaleckého dokazovania ani neprijal závery znalkyne vyjadrené v znaleckom posudku, ktorý predložil
navrhovateľ neporušil žiadnu zo zásad, nakoľko sa s dôvodmi, ktorého k tomu viedli v odôvodnení
svojho rozhodnutia v dostatočnej miere vysporiadal. Uvedený názor korešponduje aj s existujúcou
súdnou praxou z ktorej je zrejmé, že znalcom nemožno ukladať posudzovanie právnych otázok (R
1/1981).
Odporca sa v rámci správneho konania obmedzil na právne posúdenie činnosti navrhovateľa, či je
prevádzateľom retransmisie alebo či dochádza z jeho strany iba k sprostredkovaniu signálu. Právny
záver, ktorý odporca prijal na základe dostatočne zisteného skutočného stavu a zhromaždených
podkladov pre rozhodnutie, v zásade nespochybnil technické závery znalkyne, avšak naplnením
definičných znakov uvedených v ust. § 3 ods. 1 zákona o vysielaní bolo možné konštatovať, že došlo k
porušeniu povinnosti prevádzkovateľa retransmisie ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a
retransmisii. Subsumovanie preukázateľne zisteného skutočného stavu pod príslušnú právnu normu je
činnosťou správneho orgánu. Správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne
zrozumiteľne vysporiadal aj s definičnými kritériami na základe, ktorých bolo možné určiť, ktorý subjekt
je poskytovateľ retransmisie. (ust. § 3 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z.) ako aj to, že je možné vylúčiť, že

svojho rozhodnutia v dostatočnej miere vysporiadal. Uvedený názor korešponduje aj s existujúcou
súdnou praxou z ktorej je zrejmé, že znalcom nemožno ukladať posudzovanie právnych otázok (R
1/1981).
Odporca sa v rámci správneho konania obmedzil na právne posúdenie činnosti navrhovateľa, či je
prevádzateľom retransmisie alebo či dochádza z jeho strany iba k sprostredkovaniu signálu. Právny
záver, ktorý odporca prijal na základe dostatočne zisteného skutočného stavu a zhromaždených
podkladov pre rozhodnutie, v zásade nespochybnil technické závery znalkyne, avšak naplnením
definičných znakov uvedených v ust. § 3 ods. 1 zákona o vysielaní bolo možné konštatovať, že došlo k
porušeniu povinnosti prevádzkovateľa retransmisie ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a
retransmisii. Subsumovanie preukázateľne zisteného skutočného stavu pod príslušnú právnu normu je
činnosťou správneho orgánu. Správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne
zrozumiteľne vysporiadal aj s definičnými kritériami na základe, ktorých bolo možné určiť, ktorý subjekt
je poskytovateľ retransmisie. (ust. § 3 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z.) ako aj to, že je možné vylúčiť, že
ide iba o distribúciu signálu predmetných programových služieb. K právnemu záveru o tom, že
navrhovateľ poskytuje retransmisiu programových služieb ako obsahovú službu koncovým užívateľom
vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť dospel odporca na základe toho, že je
jediný subjekt, ktorý vstupuje s koncovými užívateľmi do zmluvných vzťahov upravujúcich retransmisiu
programových služieb, predmetné programové služby sú koncovým užívateľom poskytované na
základe tohto zmluvného vzťahu (pre príjem predmetných programových služieb musia koncoví
užívatelia uzavrieť zmluvu o pripojení a poskytovaní služby retransmisie s účastníkom konania),
účastník konania rozhoduje o zaradení programových služieb do ponuky, ako aj zo spôsobu
poskytovania retransmisie účastníkom konania, podľa ktorého účastník konania vystupuje ako subjekt,
ktorý poskytuje svojím abonentom programové služby nachádzajúce sa v jeho elektronickej
komunikačnej sieti, o zaradení týchto programových služieb do svojej ponuky programových služieb
rozhodol účastník konania, zostavil túto ponuku vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, keďže
on jediný vystupuje ako poskytovateľ retransmisie, v rámci ktorej sú tieto programové služby zahrnuté,
len na základe zmluvy s ním môžu koncoví užívatelia prijímať dané zloženie programových služieb,
medzi ktorými sú aj predmetné programové služby. Odvolací súd konštatuje, že závery odporcu sú
logické vyplývajúce z dostatočne zisteného skutočného stavu.
Rozhodnutie odporcu sa v tejto časti aj z pohľadu jeho zákonných náležitostí javí ako zákonné, nakoľko
odporca svoj právny názor v odôvodnení rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil. Z
uvedeného dôvodu nemožno rozhodnutie odporcu považovať za nespreskúmateľné.
Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní namietal tú skutočnosť, že odporca sa nedostatočné vyporiadal s
jeho právnymi argumentmi ohľadne povinnosti predložiť súhlas vysielateľa programových služieb ČT1,
ČT2 a ČT24, nakoľko sa domnieva, že splnením povinnosti zriadiť rezervný fond podľa ust. § 82 ods. 7
Autorského zákona na úhradu odmeny za použitie predmetu ochrany - za použitie vysielania káblovou
retransmisiou sa tejto povinnosti zbavil. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, a navrhovateľ
uvedenú skutočnosť ani nenamietal, že zaradenie programových služieb ČT1, ČT2 a ČT24 do ponuky
programových služieb ani ich retransmisia navrhovateľom koncovým užívateľom nie sú v predmetnom
správnom konaní sporné. Právnym posúdením zisteného skutočného stavu odporca dospel k záveru o
tom, že navrhovateľ aj v tomto prípade porušil jeho povinnosť ustanovenú v ust. § 17 ods. 1 písm. c/
zák. č. 308/2000 Z. z. tým, že poskytoval retransmisiu vyššie uvedených programových služieb od
15.12.2009 bez súhlasu pôvodného vysielateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu je argumentácia
odporcu v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zrozumiteľná a odôvodnená na to, aby dala
navrhovateľovi jasnú odpoveď na to, že zriadenie rezervného fondu podľa ust. § 82 ods. 7 Autorského
zákona na poskytovanie retransmisie vyššie zmienených programových služieb nepostačuje na to, aby
ich mohol navrhovateľ vysielať bez súhlasu pôvodného vysielateľa a to jednak z dôvodu, že majetkové
právo vysielateľa udeliť súhlas na káblovú retransmisiu jeho programovej služby nie je kolektívne
spravované právo a to vzhľadom na znenie ust. § 78 ods. 3 Autorského zákona, ktorý v časti za
bodkočiarkou upravuje výnimku z povinne kolektívne spravovaných práv, ako aj z dôvodu, že v
Slovenskej republike v čase vedenia správneho konania nebola organizácia kolektívnej správy práv
zriadená a preto nemohlo dôjsť ani k splneniu podmienok podľa § 82 ods. 3 Autorského zákona. Možno
súhlasiť s tým, že právna úprava je značne nejednotná, keď po zmene zákona o vysielaní, zák. č.
498/2009 Z. z. došlo k zmene ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní, kedy sa bez ohľadu na
aktuálne znenie ust. § 82 Autorského zákona, ktorý vo svojom ust. § 82 ods. 8 i naďalej odkazuje na
zák. o vysielaní, ktorý bol však medzičasom zmenený na splnenie povinnosti vyplývajúcej z platného
ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní, ktorý ukladá prevádzkovateľovi retransmisie medzi jeho
základné povinnosti, povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom
pôvodného vysielateľa tejto služby, avšak po hlbšej analýze a porozumeniu zmyslu a účelu autorského
zákona ako i zákona o vysielaní sa možno jednoznačne stotožniť s právnou argumentáciou odporcu
obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia. Z dôvodovej správy k zák. č. 498/2009 Z. z., ktorým došlo k
zmene zákona o vysielaní vyplýva, že k zmene citovaného ustanovenia zákona o vysielaní došlo za
účelom posilnenia zabezpečenia ochrany autorských práv pri ďalšom šírení televízneho vysielania a
posilnenia postavenia vysielateľov, ktorý by bez uvedenej zmeny nemali efektívnu možnosť ovplyvniť
ďalší spôsob šírenia svojho programu cez rôzne spôsoby retransmisie. Z tohto pohľadu sa námietka
navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia javí ako nedôvodná.
Vzhľadom na vyššie uvedené považuje odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu za
súladné so zákonom, dostatočne odôvodnené a preto ho poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € súd

účelom posilnenia zabezpečenia ochrany autorských práv pri ďalšom šírení televízneho vysielania a
posilnenia postavenia vysielateľov, ktorý by bez uvedenej zmeny nemali efektívnu možnosť ovplyvniť
ďalší spôsob šírenia svojho programu cez rôzne spôsoby retransmisie. Z tohto pohľadu sa námietka
navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia javí ako nedôvodná.
Vzhľadom na vyššie uvedené považuje odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu za
súladné so zákonom, dostatočne odôvodnené a preto ho poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € súd
rozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení platnom a
účinnom k 30. septembru 2012, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa
položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).